Rovnako, ako to bolo na Slovensku v roku 1998 za Mečiara. Základnou otázkou bola vtedy skutočnosť, či zvíťazí systém orientovaný na Rusko, alebo sa vydáme cestou integrácie na Západ. Na naše šťastie sme si vtedy zvolili vo voľbách tú druhú cestu. Urobili sme dobre, máme € a sme zakotvení v euroatlantických štruktúrach.
Dnes stoja Česi pred tým istým rozhodnutím. Majú na výber, či dajú svoj hlas ožralovi a rusofilnému dementovi, alebo intelektuálovi, orientovanému na Západ. Je to úplne jednoduché a nič medzi tým neexistuje. Bez ohľadu na to, či jeden bol neustálych 25 rokov v politike, alebo druhý bol vtedy iba na chlapečky...
Predbehli sme Čechov o 20 rokov. V roku 1998 sme podobný zápas vyhrali. Darmo sa nám naši bratia vysmievali, že máme tzv. Mečiára. Darmo nás medzinárodne opľúvali, a ponižovali nás. Dnes sa im to vrátilo. Stoja na križovatke, medzi civilizáciou Západu a Východu. Buď to zvládnu so cťou, alebo na to doplatíme aj my, rovnako ako v roku 1948, kedy nás svojim komunistickým pučom pričlenili do sféry ruského impéria.
Ako volič a občan ČR by som nechcel byť dnes v ich koži. Majú “neplatného” premiéra slovenského pôvodu spojeného s ŠTB a s kradnutím Eurofondov a matriožkového pána prezidenta. V podstate dnes vládnu v Čechách Spejbl a Hurvínek. Na smiech našich západných susedov aj nás. A nepomôže im ani ich “posvátna česká koruna”, ani ich korunovačné klenoty, odomykané ich klátiacim sa prezidentom. Jediné, čo im môže pomôcť je ich sebareflexia.
Ako spieva môj obľúbenec a folkový spevák Nohavica: “A teď se, vážení ukažte”...