Dovolím si tvrdiť, že zomrel jediný normálny slovenský politológ. Mimoriadny človek s úsudkom, politickým nadhľadom, ale hlavne, suverénny politológ, ktorý sa nikdy nebál verejne vyjadriť svoj osobný postoj ani proti väčšinovému názoru. Pokiaľ sa nemýlim, tak to bolo za Mečiara, Radičovej aj za Fica. Šarmantným spôsobom, jemu vlastným, dokázal tvrdo skritizovať oligarchicko-mafiánske praktiky koalície, ako aj nesystémové a hysterické strany opozície.
Bol príkladom odvážneho komentátora politiky na Slovensku, bez ohľadu na to, koho sa jeho kritika dotýkala. Nebol poplatný žiadnym mediálnym oligarchom ani žiadnym politickým šedým eminenciám. Vždy stál na strane demokracie, založenej na voľbe väčšiny, ale rešpektujúc menšinu. Nepripustil žiadne privilégiá ktorejkoľvek strany politického spektra, či politologický diletantizmus. Nevynášal súdy, iba varoval pred politickým avanturizmom novodobej módnej vlny nepolitickej “občianskej” politiky.
Zomrel náš veľký učiteľ kritického myslenia, ktorý mal neuveriteľne veľké množstvo teoretických aj praktických vedomostí z politológie. Čítal som jeho posledné vyjadrenie k politickej situácii na Slovensku. Citujem: „Politická opozícia celé dva roky od volieb vedie akúsi kampaň, ako keby voľby neprestali, a tá kampaň obsahuje len insinuácie, škandály a prešľapy vládnej koalície. Netvrdím, že nie sú, ale nie v takom rozmedzí a takej forme. Okrem toho, kto opozícii bráni konštruktívne riešiť politické agendy? Preto sa špecializuje na oslovenie emócií a nie racionálne riešenia.“
Nestihol zrejme dodať, že väčšinu “ulice” dnes tvoria chronickí nevoliči, ktorí z rôznych osobných dôvodov nepríjdu k voľbám a potom sa nechajú zmanipulovať tzv. nepolitikmi k hystérii na našich námestiach. On nebol nikdy ješitný, arogantný ani nafúkaný. Bol si však vždy vedomý pravdy v politike.
Ale, čo je hlavné, nikdy sa nebál “ísť proti vetru” a za to si ho osobne veľmi vážm. Je našou povinnosťou v jeho diele podľa možností pokračovať... Česť jeho pamiatke a nech mu je zem ľahká.