Celé jeho “prezidentstvo” bolo od začiatku spackané. Snažil sa vytvoriť dojem, že on, Mesiáš Slovenska, podobne, ako predtým Matka Tereza Radičová sú čistí a bezúhonní záchrancovia politického marazmu u nás. Jedna “len grilovala klobásky” s Haščákom, druhý trochu čaroval s daňami. Obidvaja sú svätí za dedinou. Ukazuje sa, že Kiska sa osobne sám veľmi dobre vyznal nielen vo svojich daňových podnikateľských kľučkách, ale aj výdatne nadužíval svoju prezidentskú funkciu.
Pre opozíciu a súkromné médiá bol tabu. Velebili ho do nebies, lebo vraj bol “lepší”, ako Gašparovič, či Schuster. Áno, samozrejme je to bez debaty pravda. Bol proeurópsky a proatlanticky orientovaný. Za to si ho vážim a patrí mu moja osobná vďaka. Zastával verejne hodnoty západnej civilizácie a to sa cení. Schválne píšem v minulom čase, lebo ako prezident sa už vraj nechce uchádzať o túto funkciu. Preto si myslím, že by bolo logické, keby sa stiahol do Popradu a choval by svoje detičky. Jeho manželka aj tak nikdy nechcela, aby sa stal prezidentom a odmietla sa presťahovať s rodinou do Bratislavy. Nechápem, prečo Kiska teraz múti vodu, keď prehlasuje, že na jednej strane sa chce venovať rodine a preto nebude kandidovať v ďalšom volebnom období, ale na druhej strane sa vyhráža, že zostáva aktívne v politike a že bude chcieť spojiť opozičné subjekty, aby zmenili politickú kultúru na Slovensku.
Ak chce akýmkoľvek aktívnym spôsobom vstúpiť do politiky mimo prezidentského úradu, tak klame svoju rodinu alebo verejnosť. Jedno totiž vylučuje druhé. Buď chce byť doma v Poprade s rodinou, alebo chce využiť “autoritu a dôveru veľkej časti našej verejnosti” na svoju budúcu politickú kariéru. Po slovensky povedané, jeho prejav bol o tom, že už nechce byť Prezidentom SR, ale Premiérom SR. Dá sa to však pochopiť. Premiér SR má výrazne väčšie právomoci, ako len Prezident SR. Ale potom nebude doma s rodinou ani polovicu času, ako s ňou bol ako “pasažier” štátnej letky doteraz...
Nemôžem si pomôcť, ale absolútne neverím naivným “nepolitikom” v politike typu Kiska, Radičová, Matovič, Remišová, Nicholsonová, ale ani Kollár, či Kotleba. Ak chce byť niekto “nepolitik”, tak nech nelezie do politiky. Ak už do nej lezie, tak musí znášať všetky dôsledky svojej minulosti. Bez ohľadu na to, či je to zľava, zprava, alebo ako politik bezpohlavný. Všetky tie drísty o tom, že politika je špinavé svinstvo a že “my, ako nepolitici sme iní” je bohapustá lož a krmivo, určené pre lúzu, čo žerie seno. Buď si politik, alebo nie si. Buď si lekár, alebo nie si. Buď si šofér autobusu, alebo nie si. Neexistuje nič medzitým...
Paradoxne by Slovensku pomohla reinkarnácia Dzurindu a Mikloša. Napriek tomu, že sa nechali Ficom neustále opľúvať ako pravicoví veľkokapitalisti a nabalení politici. Nič z toho nebola pravda, všetci im preklepali ich majetky. V dnešnej dobe by boli iba chudobní príbuzní Smeru. Žiaľ, dnes chce “ulica” iné tváre. Môže ich mať, ale môže nás to ešte veľmi bolieť...